Deravý pilier
Ubehlo už takmer pätnásť rokov odvtedy, ako sme na Slovensku začali sporiť na dôchodok v druhom pilieri. S Paľom Povalom sme sa pozreli na to, či sa naplnili pôvodné ciele a či pridaná hodnota sporiaceho elementu v dôchodkovom systéme zodpovedá najlepšej medzinárodnej praxi. Nebudem vás napínať, našim záverom je, že časté neodborné politické zásahy a nepresvedčivý výkon správcovských spoločností spôsobili, že druhý pilier zaostal za svojim potenciálom. Treba to férovo priznať a otvoriť širokú odbornú diskusiu o riešeniach.
Začnime hĺbkou problému. Keby sme žili vo viac civilizovanej časti sveta, sporitelia by dnes mali na svojich účtoch o pár miliárd eur viac (2 až 7 mld. eur podľa váhy akcií v investičnom portfóliu, teda o 20% až 80% viac). A to aj v prípade, že by boli investovali presne nula percent do akcií.
Pri analýze doterajšieho vývoja sme identifikovali štyri ponaučenia. Po prvé, napriek tomu, že dlhodobé investovanie je odbornou disciplínou, politický vplyv na parametre systému bol enormne silný. Od zavedenia chýbal široký politický konsenzus a preto sa z druhého piliera stal predmet politického a ideologického boja. Po druhé, dôchodkové sporenie bolo od začiatku vykreslené veľmi pozitívne a vytvorila sa atmosféra „švajčiarskych dôchodkov“. Výsledkom bolo, že príliš veľa ľudí vo vyšších vekových kategóriách vstúpilo do systému. Po tretie, podcenila sa nízka finančná gramotnosť na Slovensku, vysoká averzia k riziku ako aj základné črty ľudskej povahy (behaviorálne aspekty). Po štvrté, precenila sa schopnosť limitovanej konkurencie na trhu generovať adekvátne výnosy pre sporiteľov.
Má teda vôbec význam mať druhý pilier? Jednoznačne áno. Malá a rýchlo starnúca krajina ako Slovensko môže významne benefitovať zo zavedenia povinných sporiacich schém do svojho dôchodkového systému. Diverzifikácia makroekonomického rizika, vyššie očakávané penzie pri akceptovateľnej miere rizika, väčšia medzigeneračná spravodlivosť ale aj pozitívny vplyv na finančnú gramotnosť občanov sú výhody, pre ktoré sa oplatí penzijný systém postaviť na viacerých pilieroch.
Aké sú riešenia? Veľa závisí od toho, či je možné na Slovensku nájsť široký politický konsenzus ohľadom základných nastavení penzijného systému (najlepšie formou ústavného zákona). Ak áno, problém je možné adresovať viacerými spôsobmi: silnejšími mantinelmi pre investičnú stratégiu a poplatkovú politiku (zavedením benchmarkov), zmenou základných nastavení alebo napríklad vytvorením centralizovaného fondu. Naše návrhy nie sú teoretické, ale vychádzajú z najlepšej medzinárodnej praxe.
