Smrť zo zúfalstva
zaujímavá kniha o nebezpečnom trende v USA
Čítam knihu profesorov z Princetonu, Anne Case a Angusa Deatona o smrti zo zúfalstva (Deaths of Despair). Veľmi zaujímavé a miestami až šokujúce čítanie. Prečo?
Ako ekonómovia, sme si zvykli na to, že materiálna prosperita prináša ruka v ruke aj dlhší život. Napríklad priemerný človek v Spojených štátoch žil pred 50 rokmi o osem rokov kratšie, než v súčasnosti. Aby sme nechodili ďaleko, očakávaná dĺžka života (pri narodení) na Slovensku bola v roku 1985 približne sedemdesiat rokov, teraz je to viac ako 77.
V tejto súvislosti bolo prekvapivé, že v roku 2015 došlo k poklesu očakávanej dĺžky života v USA. Potom v roku 2016 znova a do tretice v roku 2017. Naposledy sme mohli vidieť podobnú smutnú „šnúru“ po španielskej chrípke v roku 1918. Čo sa deje?
Case a Deaton poukazujú na nebezpečný fenomén: postupný nárast úmrtí na predávkovanie, zlyhanie pečene v súvislosti s alkoholom a na stúpajúci počet samovrážd. Tieto tri príčiny trefne nazývajú smrťou zo zúfalstva. V roku 2017 skončil život z týchto dôvodov u 158 tisíc Američanov. Pre porovnanie, to je zhruba toľko, ako doterajších obetí na koronavírus po celom svete (k 18. aprílu). Alebo ešte inak, podľa slov autorov, číslo obetí sa rovná následkom „pádu troch Boeingov 737 MAX z oblohy každý deň po celý rok“.
Hádam nemusím zdôrazniť, že ide o úplne zbytočné straty životov. Ale koho sa to týka? Utláčanej menšiny? Unudených boháčov? Slobodomyselných mladíkov? Nie. Ide o strednú generáciu bielej (nehispánskej) komunity bez vysokoškolského vzdelania (menej ako bakalár). Je celkom zarážajúce, aké silné následky ukazuje nedostatok vzdelania na spoločnosť. Prečo?
Profesori poukazujú na viaceré súvislosti. Na mnohých grafoch ilustrujú otvárajúce sa nožnice medzi viac a menej vzdelanou bielou populáciou. Či už ide o výšku platov, šance na zamestnanosť, počet sobášov, počet detí v nekompletných rodinách alebo aj čo sa týka indikátorov zdravia. Moja interpretácia je, že ako keby sa pracujúcej triede väčšinového obyvateľstva rozpadol koncept života. Desaťročia stagnujúce platy, zlá rodinná situácia, miznúca perspektíva, chýbajúci pocit vlastnej dôležitosti. Sociálny kapitál sa niekde vytratil.
Ale zastavme sa na chvíľu. Prečo je smrť zo zúfalstva suverénne najviac viditeľná v USA? Veď globalizácia, robotizácia a nové spoločenské trendy sú viditeľné po celom svete? Autori hľadali odlišnosti a našli ich najmä v extrémne drahom a neefektívnom zdravotníctve v USA, v opiátovej kríze, vo vyšších príjmových rozdieloch (aj v dôsledku úspešného lobingu firiem), v absencii sociálnej siete a vo vyššom individualizme, čo samozrejme vytvára väčší tlak na jednotlivcov.
Z môjho pohľadu sú z knihy tri ponaučenia. Po prvé, dobré vzdelanie sa stáva extrémne dôležitým v 21. storočí, keďže určuje nielen cifry na výplatnej páske, ale aj šance na zmysluplný a plnohodnotný život. Inak povedané, najlepšiu sociálnu politiky vlády treba hľadať nie na ministerstve práce ale na ministerstve školstva.
Po druhé, celkové čísla o očakávanej dĺžke života môžu maskovať veľmi dôležité trendy v niektorých segmentoch obyvateľstva a spoločnosť by to nemala ignorovať. Nestačí vládne politiky cieliť na úroveň celej populácie, ale dôležitým kritériom sa môže stať okrem odlišnej farby pleti, jazyka, či vierovyznania aj úroveň vzdelania.
Po tretie, dávať viac peňazí na zdravotníctvo nestačí. USA minú na zdravotníctvo každý rok masívnych 18% z HDP (!!!) a majú horšie výsledky ako väčšina vyspelých krajín s oveľa menším rozpočtom (len okolo 10% z HDP). Keby dávali „len“ toľko ako - z pohľadu zdravia - najúspešnejšie krajiny sveta, mohli by pridať na výplatnej páske ohrozených skupín tisíce dolárov naviac. Okrem toho, napriek obrovským výdavkom, mnohí obyvatelia USA ani len nemajú prístup k dobrej zdravotnej starostlivosti. Na Slovensku máme tiež veľmi neefektívne zdravotníctvo. Bez reforiem aj nám môže hroziť, že vyššie výdavky sa opäť stratia v čiernej diere.
Môžeme všeličo závidieť Američanom, ale sú aj veci, kde sme pred nimi. Napríklad univerzálna sociálna sieť a všeobecne dostupné zdravotníctvo (aj keď tiež nie veľmi efektívne) sú našou silnou stránkou, najmä v ťažkých časoch.
