Päť myšlienok
najmä pre ekonómov, zámerne písané provokatívne
Obdobie pandémie a home officov je ťažkou skúškou pre psychiku mnohých. Mojou stratégiou pre víťazstvo nad uzavretosťou je, okrem hier s deťmi, aj veľa pohybu, čítania a rozmýšľania. V dnešnom blogu prinášam päť myšlienok, ktoré ma zaujali alebo mi napadli v súvislosti s koronakrízou. Budem trochu zveličovať.
Ešte viac dlhu
Mnohým krajinám sa ešte ani len nepodarilo vrátiť sa s verejným dlhom na bezpečné úrovne a už je tu ďalší obrovský šok spôsobujúci mohutnú dieru do rozpočtov. Inak povedané, po odznení pandémie nás čaká druhé kolo boja so zadlženosťou. Aké máme možnosti?
Naivný scenár je, že krajiny budú postupne konsolidovať a štrukturálnymi reformami zlepšovať dlhodobú udržateľnosť svojich verejných financií (dúfam, že to je najpravdepodobnejší scenár pre Slovensko). Naivný preto, lebo sme si to mysleli aj po finančnej kríze.
Scenár presunu počíta s tým, že vlády dlhšiu dobu (alebo natrvalo) uskladnia svoje dlhy v centrálnych bankách. Veľké programy nákupov štátnych dlhopisov bude v dohľadnej dobe politicky nemožné zapnúť do spätného chodu v mnohých krajinách (najmä tam, kde je veľký politický tlak na centrálnu banku). Dlhopisy tak zostanú v bilancii niektorých centrálnych bánk možno navždy (pri splatnosti sa obnovia alebo odpíšu). Veď centrálni bankári sa sťažovali, že inflácia je nízka, tak ministri im ochotne „vyhovejú“. Pri trvalom menovom financovaní totiž môže situácia ľahko prerásť do vyššej inflácie. Na rozdiel od obdobia po finančnej kríze, tentokrát idú čerstvo „natlačené peniaze“ priamo do firiem a domácností a nezostanú na účtoch v centrálnej banke. Vyššie ceny potom pomôžu dlžníkom so splácaním svojich dlhov.
V eurozóne nemôžeme vylúčiť ani scenáre figa borová (reštrukturalizácia alebo čiastočný default) alebo danke schön (spoločné ručenie). Dúfam len, že nebudeme musieť stráviť noci premýšľaním o tom, ako odvrátiť scenár arrivederci.
Život a smrť
Už som minule písal, že ekonómovia dokážu nalepiť cenovku aj na ľudský život. Pre mnohých je to morbídna myšlienka, pri kolektívnych rozhodnutiach je to však, bohužiaľ, nevyhnutné. Jednoducho nie je možné zachrániť každý jeden ľudský život bez neprimeraných nákladov pre spoločnosť.
Na Slovensku umrie na cestách cca. 250 ľudí ročne (plus 1000 ťažko zranených) a predsa nezakážeme cestovať. Okolo 50 mŕtvych máme aj pri sezónnej chrípke a nerobíme karanténne opatrenia. Náklady pre spoločnosť by boli totiž väčšie ako prínosy. O odvrátiteľných úmrtiach ani nehovorím (máme ich cca. 5 tisíc ročne a predsa zanedbávame zdravotnícke reformy). Nezávideniahodnú úlohu majú aj tí, čo musia rozhodovať o tom, ktoré drahé lieky ešte preplatí štát a ktoré už nie.
V USA existujú mnohé štúdie, ktoré sa snažia oceniť (štatistickú) hodnotu ľudského života. Napríklad tak, že vychádzajú z platov pri rizikovejších povolaniach. Akú vysokú kompenzáciu v ohodnotení žiadam, ak pracujem v uránových baniach? Čísla sú okolo 9,3 milióna dolárov (s veľkou neistotou okolo tohto odhadu). Na Slovensku sa pracuje s cenovkou okolo 2 mil. eur (napríklad tu). V Českej republike približne 100 mil. Kč. Samozrejme hodnota štatistického života je odstupňovaná podľa veku. Prínos 90-ročného občana je pre spoločnosť menšia než dvadsaťročného.
Múdrosť davu
Aký bude vplyv šírenia vírusu na vyspelé ekonomiky? Ako hlboko klesne globálne hospodárstvo? Modely, ktoré pracujú na dátach a súvislostiach z minulosti sú nám v tejto bezprecedentnej situácii nanič. Dobre, tak sa opýtajme ľudí, presnejšie povedané tých, čo investujú na finančných trhoch. Keďže ide o veľké peniaze, kolektívny názor trhov, ktoré pracujú s aktuálnymi informáciami, nám môže niečo naznačiť. Beriem, že v prvých momentoch krízy je tam veľa paniky, ale s postupom času sa situácia upokojí a názor davu sa vykryštalizuje.
Niels Gormsen a Ralph Koijen z Chicaga prišli s trikom ako použiť trhy na monitorovanie vývoja HDP. Cena akcie odráža očakávané budúce dividendy diskontované k dnešnému dňu. Keď akciové trhy padajú, ide buď o očakávaný pokles zisku firiem alebo o vyššiu rizikovú averziu investorov. K tomu, aby sme vedeli rozlíšiť o ktorý z efektov ide, výskumníci použili údaje o futures na dividendy (obchody naviazané na budúce dividendy). Tieto futures majú tú výhodu, že celkom dobre predpovedajú skutočné dividendy a sú obchodované s rôznymi maturitami. Do technických detailov ísť nechcem. Výsledkom je, že HDP v USA by mal v tomto roku podľa trhov klesnúť o 6,1% a v Európskej únii o 8,2% (v najhoršom scenári, údaje k 3. aprílu).
Hranice ekonomického liberalizmu
Pandémia a súvisiace karanténne opatrenia spôsobujú veľké ekonomické škody. Pri zavretých obchodoch a rapídnom poklese tržieb nie je jednoduché pre malé firmy a živnostníkov prežiť. Vtedy je celkom správne, ak štát prijme rozsiahle opatrenia na záchranu. Po pomoci volajú aj mnohí podnikatelia, ktorí predtým robili všetko preto, aby platili čo najmenej daní.
Menili právnu formu: zo zamestnancov na živnostníkov, zo živnostníkov na jedno-osobové sro len preto, aby sa vyhli vyššej odvodovej povinnosti. Ak v súčasnej situácii príde o prácu zamestnanec, má nárok na podporu v nezamestnanosti. V prípade živnostníkov a malých podnikov nie. Ak im pomôžeme (čo by sme mali!) všetci sa poskladáme na tých, čo sa povinnostiam vyhýbali. Len dúfam, že si to uvedomia a scenár sa nezopakuje pri dôchodkoch. Veľká väčšina totiž platí minimálne odvody a preto v budúcnosti dostanú len minimálne penzie. Čo môže byť hlboko pod ich skutočným príjmom v aktívnom živote.
Samozrejme nehovorím o kolektívnej vine, len o istej skupine a dokonca beriem aj argument, že kým štát neponúka kvalitnejšie služby, motivácia platiť dane je prirodzene nízka. Niekomu však môže napadnúť zaviesť dočasne vyššie odvody alebo dane pre tieto skupiny, aby sa pomoc v časoch pandémie štátu vrátila.
Čo s liberálnou demokraciou?
Zostaňme pri liberálnych myšlienkach, tentokrát v politickej rovine. Zoslabne liberálna demokracia po pandémii? Ohrozenie života mnohých ľudí si vyžaduje netradičné riešenia, ktoré sú ľahšie implementovateľné v diktatúrach a iných nedemokratických spoločnostiach.
