Články  >  Ekonómia pre všetkých  >  Pre študentov  >  Me-NOVÁ politika (2)

Me-NOVÁ politika (2)


najmä pre študentov

Pokračuje môj seriál o prehodnocovaní stratégie centrálnych bánk. Dnešnou témou je meranie inflácie. Čo už je prosím pekne na tom zaujímavého? Veď zájdem do obchodu, zistím za koľko mi predajú mlieko dnes a vyrátam o koľko percent sa cena zmenila za posledný rok. Tento postup zopakujem pre veľa produktov a predajní a potom to nejak spriemerujem. Hotovo.

Áno, základný princíp je relatívne jednoduchý, avšak vidím minimálne tri komplikácie, pri ktorých je potrebná o čosi hlbšia diskusia: pokrytie, zmena kvality a veci zadarmo.

Čo dáme do košíka?

„Áno, chlieb zdražel, ale lokomotívy zlacneli“, znie známy vtip z čias socializmu. S tým súvisí jednoduchá otázka: ceny ktorých tovarov a služieb má centrálna banka sledovať? Všetkého čo sa vyprodukuje v ekonomike (napríklad aj zrolovaný plech či krmivo pre psov) alebo stačí monitorovať pohyb cien základných životných potrieb (chlieb, mlieko, wifi)? Ako je to s cenami aktív ako napríklad nehnuteľnosti alebo akcie a dlhopisy? Aj tie treba mať pod drobnohľadom?

Doterajšia prax je, že centrálne banky sa zaujímajú predovšetkým o cenový vývoj tých tovarov a služieb, ktoré kupujú spotrebitelia, keďže majú súvis s nákladmi na život v danej krajine. Chlieb áno, lokomotívy nie. Ani ceny nehnuteľností, keďže nie sú spotrebou ale investíciou, presne tak ako aj ceny finančných nástrojov.

Tu sa vynárajú dve otázky: jedna všeobecná a jedna špecifická pre eurozónu. Prvá je, prečo nezahrnúť aj ceny aktív, keď vieme, že následky finančnej krízy boli v USA také silné práve v dôsledku veľkej bubliny v cenách nehnuteľností (v Európe by o tom mohli rozprávať najmä Íri a Španieli)? Možno, keby ich americká centrálna banka (FED) bola dala do cieľa centrálnej banky, úroky by sa boli zvýšili skôr a bublina by bola bývala menšia (a tým samozrejme aj neblahé následky finančných excesov)? Menová politika by tak pôsobila proti finančnému orkánu (v literatúre „leaning against the wind“).

Moja odpoveď: nie som veľkým zástancom začlenenia cien aktív do cenových indexov, ktoré monitoruje centrálna banka. Na jednej strane veľmi „skáču“ (sú volatilné) a tak sťažujú jasne vidieť inflačné trendy. Na strane druhej, na zmiernenie finančných cyklov sú aj lepšie a efektívnejšie nástroje ako úrokové sadzby: regulácia, dohľad alebo fiškálna politika.

Druhá, špecifická otázka pre eurozónu, je tiež ohľadom bývania a týka sa nákladov bývajúcich vlastníkov (OOH, „owner-occupied housing“). Ak si prenajmem byt alebo dom, musím platiť trhový nájom (ceny energií teraz nechajme bokom). Čo ale, ak si kúpim byt? Nemal by som to tiež nejak zohľadniť? Veď môj prístrešok mi ponúka tú istú službu ako susedovi, ktorý si byt prenajal. Štatistici pre tento účel používajú práve kategóriu „náklady bývajúcich vlastníkov“.

V USA a Británii majú celkové náklady na bývanie (trhový nájom plus OOH) 23 až 30-percentnú váhu v spotrebnom koši obyvateľov, kým v eurozóne menej ako 7%. Rozdiel je v tom, že harmonizovaná miera inflácie (HICP), čo je hlavný indikátor pre ECB neberie do úvahy OOH kvôli metodologickým nezrovnalostiam. Potom v dobrých časoch je inflácia podhodnotená o pár desatiniek percenta. Pre Slovensko je absencia OOH významným faktorom, keďže takmer 90% obyvateľov býva vo vlastnom (v národnom indexe spotrebiteľských cien má váhu takmer 10%).

Nová, vylepšená receptúra

Svetové technologické firmy každý rok uvádzajú na trh nové modely telefónov, počítačov či televízorov. Ich čelní predstavitelia na veľkolepých podujatiach siahodlho vysvetľujú aké nové funkcie ich najčerstvejšie hračičky majú a prečo je náš život bez nich chudobný a fádny. Čo to má spoločné s cenami?

Prezentácie zvyčajne končia tak, že firmy zdôrazňujú, že ide o výhodný nákup, lebo napriek všetkým novým vychytávkam, cena zostáva na minuloročnej úrovni. Ak teda porovnáme ceny medzi (modelmi) rokmi, neuvidíme žiadnu zmenu, no spotrebiteľ má z nového telefónu väčší úžitok. Inak povedané, na danú kvalitu išli ceny dole, čo však nezachytíme, ak ceny neočistíme o nové funkcie (kvalitatívnu zmenu).

Okrem kvalitatívnej zmeny, skutočnú infláciu nadhodnocujú aj úplne nové tovary (ako aj nové predajné miesta), ktoré sme predtým nemali k dispozícii. Chvíľu trvá kým sa nové tovary začnú kupovať v takých objemoch, aby ich štatistické úrady zaradili do spotrebného koša. Potom „premeškajú“ obdobie, kedy ceny najviac padajú.

Vyšší než skutočný rast cien spôsobuje aj snaha spotrebiteľov vyhnúť sa drahším tovarom kúpou lacnejších alternatív. Štatistici aktualizujú váhy v spotrebnom koši zvyčajne raz za rok a preto nemusia včas zachytiť, že spotrebitelia začali oveľa viac kupovať hrušky, potom ako jablká výrazne zdraželi.

Pre menovú politiku je dôležité vedieť o koľko oficiálne čísla o inflácii nadhodnocujú realitu kvôli týmto efektom. Štúdie v USA ale aj v eurozóne hovoria o číslach približne do 1%. Ak teda vidíme rast cien na tejto úrovni, v skutočnosti sú náklady na život nezmenené.

Bez cenovky

Technologická revolúcia prináša viac služieb, ktoré sú pre široké masy dostupné v zásade zadarmo. Bezplatne stiahnuté komunikačné aplikácie, hry alebo napríklad pozeranie videí a počúvanie hudby sú jednoznačne službami, ktoré si mnohí vysoko vážia (skúste ich svojim deťom na dva týždne zakázať a uvidíte). Pre revíziu stratégie je zaujímavou otázkou: ako a či vôbec je potrebné pre centrálne banky zaoberať sa gratis službami?

Poznámka: samozrejme v skutočnosti tieto služby nie sú zadarmo ale sú hradené rôznymi reklamami, ktoré sa spustia v aplikáciách či na webe. Nás spotrebiteľov stoja predovšetkým čas.

Nabudúce sa pozrieme na to, aký má byť hlavný cieľ centrálnej banky.
Me-NOVÁ politika (2)