Články

Predstavte si, že máte nejaké nasporené peniažky a chcete ich investovať do akciového fondu. Nemáte záujem o pasívne riadené fondy, radi by ste porazili trh. Na základe čoho by ste mali vyberať? Spoliehať sa na odporúčania investičných poradcov alebo radšej porovnať historickú výkonnosť jednotlivých fondov a potom si zvoliť fond na prvej priečke? Ľuboš Pástor, môj kolega v Bankovej rade NBS a jeden z top finančných ekonómov (nie na Slovensku, to by bolo ľahké) a jeho spoluautori prišli s divným nápadom (ešte v roku 2005).

O čo ide? Neporovnávajme minulú výkonnosť fondov, ale pozrime sa na ich aktuálne portfóliá (teda aké cenné papiere vlastnia v súčasnosti). Kupujme tie fondy, ktoré držia perspektívne akcie. 

No super, typickí akademici. A odkiaľ by sme tak mohli vedieť, ktoré sú tie kvalitné akcie? Ak by sme vedeli, už by sme nepotrebovali žiadne fondy. Veď sami by sme ich kúpili! A tu prichádza ich - na prvý pohľad nie veľmi presvedčivá – myšlienka. Perspektívne sú tie akcie, ktoré v súčasnosti držia prevažne fondy, ktoré mali v minulosti dobré výsledky (vedeli generovať vyššie alfa). Fíha, začína to byť komplikované, preto skúsim ešte raz a pomalšie.

Manažéri fondov zvyčajne nevyberajú akcie náhodne podľa čajových lístkov alebo hodmi kociek. Musia mať schopnosti, modely, nápady, aby v tvrdej konkurencii uspeli. Vtáka poznáte po perí, dobré akcie podľa toho, či ich vyberajú úspešní manažéri. 

Napríklad ak investori ako Warren Buffett aktuálne vlastnia veľa akcií firmy Apple, tak tie sú asi perspektívnejšie, ako akcie, ktoré v súčasnosti drží Jožko Mrkvička (skôr Joseph Carrot) a jeho kolegovia zo šenku. A naopak, ak nejaká akcia sa nenachádza v portfóliu najvýkonnejších fondov, tak asi nebude bohvieako perspektívna. Takže namiesto výberu podľa výkonnosti v minulosti, skúsme selektovať fondy na základe toho, či držia také akcie, ktoré sú vo veľkom zastúpené v portfóliách úspešných. Ľuboš s kolegami to skúsili a prekvapili. Natoľko, že štúdia vyšla v najprestížnejšom akademickom časopise v odbore, Journal of Finance.

Tak prečo to neaplikujú investori vo veľkom? Nečítajú akademické štúdie? Nie je to také jednoduché, keďže potrebujete detailné dáta o každom fonde (celú skladbu portfólia), čo zvyčajne nie je k dispozícii a je veľmi nepraktické vlastniť všetky akcie a pravidelne prepočítavať jednotlivé váhy podľa toho, kto čo drží. Škoda, vyzeralo to zaujímavo... 

Náš príbeh však nekončí! Svetoví hodnotitelia fondov v Morningstar sa rozhodli utrieť 14-ročný prach zo štúdie a znova otestovať myšlienky Ľuboša a kolegov na úplne nových dátach z celého sveta. Kým akademická štúdia mala dáta o 1500 fondoch do roku 2002, Morningstar zmapovali obdobie 2004 až 2019 a v porovnaní mali takmer 100 tisíc fondov. A výsledok? .................Funguje to excelentne!

Najskôr skúsili tradičný spôsob: rozdelili fondy do piatich skupín podľa minulej výkonnosti a skúmali, či ich budúce výsledky budú zodpovedať historickým rebríčkom. Ranking sa potvrdil len pre (v minulosti) najhoršie fondy, avšak v ďalších štyroch skupinách boli rozdiely minimálne, 76 bázických bodov. Pričom neplatilo, že najlepších 20% fondov bolo stále na čele. Inak povedané, platí čarovné zaklínadlo: minulé výnosy nie sú garanciu budúcich výsledkov. 

Potom vyskúšali druhý experiment, tentokrát na základe Ľubošovej práce. Pri triedení vychádzali z indikátora na základe váh akcií v portfóliách úspešných. Poradie jednotlivých skupín sa nezmenilo, ale rozdiely vo výkonnosti stúpli až na 330 bázických bodov! Takže, tento recept vám môže priniesť oproti náhodnému výberu fondov (alebo oproti selekcii na báze minulých výsledkov) až niekoľko percentuálnych bodov vo výkonnosti navyše. A to nie je maličkosť!