Články

Ruku hore, kto bol tento týždeň vo fitku? Naši prastarí rodičia a ich predkovia nielenže by svoje ruky nedvíhali, ale ani otázke by veľmi nerozumeli. Väčšina z nich makala od nevidím do nevidím na poliach bez potreby dvíhať činky po šichte.

No časy sa menia. Jedného dňa prišiel parný stroj, potom kombajn, traktor a iné technologické novinky. Hrubá sila človeka a zvierat bola čoraz menej zapojená do výrobného procesu. Priemyselná revolúcia tým zmenila aj výzor človeka. Silné svaly nahradili silnejšie pásy a fyzická práca sa stala spotrebným tovarom.

Dnes nielenže fyzickou silou už takmer vôbec nezarábame peniaze, my ešte platíme za to, aby sme sa mohli v posilňovni poriadne spotiť a zničiť. 

História má nechutný zvyk sa opakovať a dnešok nie je žiadnou výnimkou. Digitálna revolúcia sľubuje, že umelá inteligencia, veľké dáta a stále výkonnejšie počítače začnú za nás rozmýšľať v mnohých oblastiach. 

Čo to prinesie? Znamená to, že tak ako ochabli naše svaly po priemyselnej revolúcii, urobia „rozmýšľajúce“ algoritmy z homo sapiens pomaly ale isto tupších ľudí? Budeme navštevovať virtuálne fitká a platiť za logické rozmýšľanie a hádanky? 

Harold James z Princetonu celkom vážne píše o ekonomike blbých ľudí (stupid economy). Od technologického pokroku očakáva masovú tupotu.

Ako by k tomu malo dôjsť? Priemyselná revolúcia spôsobila, že mentálna práca začala byť vzácnejšia ako fyzická a stala sa tak aj lepšie platenou. K masovej nezamestnanosti alebo prudkému poklesu životnej úrovne však nedošlo. Naopak, tým, že sme mnoho ľudí oslobodili od ťažkej fyzickej práce, začali sme intenzívnejšie využívať ich mentálne schopnosti. Produktivita sa zvyšovala a životná úroveň rapídne narástla vo vyspelých krajinách sveta. Keď algoritmy a umelá inteligencia zoberú aj mentálnu prácu, čo nám zostane? Naozaj budeme sedieť doma a tupo hľadieť do monitoru? Nie nevyhnutne. 

Harold, s ktorým som spolupracoval na tejto knihe, má podľa mňa v niečom pravdu. Celkom správne dáva do popredia dôležitosť adaptácie ekonomiky na digitálnu revolúciu. Cynik by dokonca povedal, že na Slovensku v poslednom období už badať prvé znaky tejto jeho teórie.

Takisto súhlasím s tým, že budú víťazi a porazení. Skúseností mnohých ľudí – expertov – môžeme pokojne vyhodiť von oknom vo viacerých oblastiach. Hľadanie štruktúry v dátach, vypočítanie následkov komplexných javov alebo napríklad rešerše budú oveľa lepšie zvládať počítače. Krajiny, ktoré majú vzdelávacie systémy založené na lexikálnych vedomostiach, teda na „výrobe“ konkurentov pre Google, budú stratené v novej ére.

V niečom som však optimistickejší než Harold. Myslenie určite nevymizne len tak, zo dňa na deň. Nezabúdajme, že aj výkonnejšiu technológiu vymýšľajú ľudia. Zároveň treba dodať, že tieto profesie nikdy žiadne masy nezamestnajú.O svoje miesta sa nemusia obávať ani tí, ktorých práca je buď založená na jemnej motorike (napr. kuchár, záhradník),alebo na medziľudských vzťahoch (napr. psychológ, sociálny pracovník). To však stále necháva viac ako polovicu pracovných miest ohrozených technologickými trendmi. 

Tak z čoho vyplýva môj ružovejší pohľad na budúcnosť? Ide o to, že technológie nevnímam len ako surovú výmenu stroja za človeka, ale aj ako možnosť kombinácie silných strán ľudí a umelej inteligencie. Nikde nie je napísané, že nemôže vzniknúť mnoho nových pracovných miest, kde bude homo sapiens úzko spolupracovať s robotmi, či algoritmami. 

Príkladom je už dnes viac než dosť. Dizajn, vzdelávanie/výchova alebo náročnejšie zdravotné výkony.

Bez ohľadu na scenáre budú víťazmi ďalšej technologickej revolúcie krajiny orientujúce svoje vzdelávacie systémy na potreby nového milénia a porazení tí, ktorí kotvia v 19. a  20. storočí.