Mediálny trojboj
Tri slovenské ekonomické médiá sa ma rozhodli v stredu vyžmýkať. Spočiatku som sa obával, že trikrát po sebe budem musieť hovoriť či, kedy a v akej forme už príde tá kríza? Nestalo sa, našťastie. Nakoniec boli všetky tri debaty pestrofarebné, príjemné, hostia fundovaní a dotkli sme sa širokého okruhu tém.
Svoju desiatu som zjedol na HNClube. Šéfredaktorka Hospodárskych novín nás grilovala ohľadom ekonomickej budúcnosti Slovenska. Svojim vystúpením som pravdepodobne sklamal tých, ktorí už netrpezlivo čakajú na krízu. To čo momentálne vidíme a čím prechádzame je forma ochladenia, alebo ak chcete korekcia. Neistota spôsobená obchodnými konfliktmi a brexitom negatívne vplýva na investičnú aktivitu spojenú s medzinárodným obchodom. Dopláca na to predovšetkým svetový priemysel, ktorý je už niekoľko mesiacov v recesii.
Našťastie, domáce zdroje ekonomického rastu ... spotreba ... sú zatiaľ silné tak v USA ako aj na starom kontinente. Trh práce a spotreba domácností vykazujú solídne rasty aj na Slovensku. Napriek zníženiu prognóz ešte stále nemôžeme hovoriť o slabej výkonnosti nášho hospodárstva. Čo by nás však malo viac trápiť je stredno- až dlhodobá perspektíva. Za ostatných desať rokov bolo schválených len veľmi málo systémových zmien, ktoré by Slovensko posunuli výrazne dopredu v rebríčkoch konkurencieschopnosti. Dôsledok? Takto sa pasce stredného príjmu nevyhneme.
Na olovrant som sa dostavil do týždenníka Trend, kde sme diskutovali o medzinárodnom menovom systéme, veľmi aktuálnej no na slovenské pomery veľmi nezvyčajnej téme. Už v blogu o konferencii FED-u v Jackson Hole som spomínal, že táto téma je v súčasnosti živo diskutovaná medzi elitnými centrálnymi bankármi a predstaviteľmi medzinárodných inštitúcií.
Traduje sa, že keď sa Ben Bernanke lúčil na konci svojho funkčného obdobia v Bazileji (kde sídli BIS), označil zle fungujúci medzinárodný menový systém za kľúčový problém. Debata v Trende sa venovala príčinám zlyhania rigidných schém ako zlatý štandard alebo dnes už zhrdzavený Bretton Wooods. Dotkli sme sa aj príčin súčasného dolár-centrického modelu a na záver sme rozoberali možné alternatívy do budúcnosti, ako napríklad digitálna mena viacerých centrálnych bánk alebo kotva v podobe SDR (rezervné aktívum vytvorené MMF).
Večeral som v Novej Cvernovke na krste Denníka E, ktorý okorenila diskusia Ivana Mikloša, Števa Kišša a mojej maličkosti. Sediac v oblekoch na stoličkách v príjemnom hipsterskom prostredí sme hovorili o hospodárskych politikách na Slovensku. Jedným z pozitívnych záverov bolo, že v súčasnosti existuje oveľa viac fundovaných analýz, ktoré môžu špičkoví ekonomickí aj neekonomickí žurnalisti čítať, využívať a uchopiteľným spracovaním pomôcť zvýšiť spoločenskú objednávku na reformy.
Tam, kde pred desiatimi rokmi nebolo nič, je dnes Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) a Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP). S tým sa dá veľmi dobre pracovať.
Jedna otázka nás však všetkých troch zatlačila do kúta: „Ako politicky predať, tak veľmi potrebnú reformu školstva?“ Je to ten typ reformy, ktorú na štvorročnom horizonte nemáte šancu vidieť a získať tak potrebné voličské hlasy. Maximálne sa vám tak podarí nahnevať učiteľov a rodičov, špeciálne tým keď budete chcieť rušiť malé školy alebo selektovať učiteľov.
Na druhej strane, zhodli sme sa na dôležitosti predškolského vzdelávania. Má to vysoké výnosy pre spoločnosť a zároveň zlepšuje aj prístup ku vzdelaniu marginalizovaných skupín. Len málo ekonomických opatrení existuje, kde ekonomická efektívnosť a ekonomická spravodlivosť idú ruka v ruke.
Inak týmto som mal možno začať ... Dôvod prečo tento blog píšem je, aby som čitateľom vysvetlil prečo mám ten istý oblek na troch rôznych fotkách/videách. Udialo sa to v jeden deň a nemal som chuť sa prezliekať.
PS: pre tých, čo majú radi nadhľad, použil som niekoľko aforizmov počas debát (vlastná tvorba):
- Vyrovnaný rozpočet je ako diaľnica z Bratislavy do Košíc. Už, už to bude, ale nakoniec to nejaký tunel vždy skomplikuje.
