Články  >  Ekonómia pre všetkých  >  Guláš  >  Silný región = spokojný občan

Silný región = spokojný občan


Decentralizácia kompetencií na úroveň samospráv mala za cieľ zvýšiť efektívnosť rozhodovania, zlepšiť adresnosť vynaložených zdrojov a zaviesť väčšiu miery transparentnosti. Podarilo sa to? 

S Viktorom Nižňanským, Ivetou Radičovou a Jurajom Karpišom sme napísali knižku, ktorá sa na problém decentralizácie pozerá z rôznych uhlov pohľadov. Ako ochutnávku som sem pridal  zhrnutie:

Hospodárska politika by mala byť dlhodobo zameraná na zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov čo najefektívnejšie, bez zbytočnej byrokraciea plytvania verejných zdrojov. Ekonomika je však živý organizmus a reaguje na hlavné hospodárske, demografické, sociálne, ale aj kultúrne trendy. Preto je potrebné z času na čas spätne vyhodnotiť, do akej miery sú aktuálne politiky a inštitucionálne usporiadania tými najlepšími riešeniami pre blahobyt občanov. Cieľom tejto štúdie je kritická analýza – cez optiku dlhodobých trendov – súčasného modelu správy štátu a načrtnutie možných riešení.

Výsledkom analýzy je jednoduché konštatovanie, že súčasný model spravovania štátu je nevyhovujúci. Na jednej strane štúdia poukazuje na to, že v mnohých ohľadoch sa nepodarilo naplniť zamýšľané ciele decentralizácie, na strane druhej platí, že súčasný stav nedokáže pružne reagovať ani na aktuálne dôležité trendy. Riešenie problémov občanov sa často odsúva na vedľajšiu koľaj v dôsledku každodenných sporov o kompetencie, financie alebo politické ciele.

Decentralizácia kompetencií a financií na samosprávy a regióny funguje z veľkej miery len na papieri. Centrálna vláda cez prenesený výkon štátu robí z municipalít poštárov, ktorí majú len malý podiel skutočných vlastných zdrojov na pružné riešenie problémov občanov v danej lokalite. Chýba motivácia k spolupráci na úrovni obcí, skutočný manažment aktív samospráv neexistuje, modernizačné dlhy sa znižujú len pomaly a prerozdeľovacie mechanizmy sú málo adresné. Vyššie územné celky sú na periférii záujmu občanov a okrem volieb ľudia často ani nevedia, že existujú.

Aké sú možné východiská? Priznať, že snaha o decentralizáciu bola chybou alebo radšej odstrániť bariéry a usilovať o skutočnú decentralizáciu? Autori štúdie preferujú druhú alternatívu z troch dôvodov. Po prvé, problémy sa najefektívnejšie riešia s poznaním okolností. Nie všetky obce sú rovnaké a preto sú často potrebné riešenia šité na mieru. Po druhé, v rýchlo sa meniacom svete je pružná reakcia často veľkou výhodou. Kým z centrálnej úrovne by mohli niektoré kroky trvať roky, na miestnej úrovni môžu byť prijaté oveľa rýchlejšie. Po tretie, ukazuje sa, že spokojnosť občanov so životom je vyššia, ak vidia, že majú väčší vplyv na veci verejné, čo je možné ľahšie zabezpečiť na lokálnej úrovni. Zároveň sú tak posilnené aj demokratické základy štátu.

Ako je možné posilniť úlohu regiónov a zároveň aj zvýšiť spokojnosť občanov? Uvedomujeme si, že ide o beh na dlhé trate. Navrhujeme desať opatrení/riešení, ktoré by v dlhšom horizonte mohli viesť k naplneniu týchto cieľov:

1. Zrušiť vyššie územné celky v dnešnej podobe a kompetencie prerozdeliť. Financovanie kompetencií je odtrhnuté od obyvateľov regiónu, hranice územnosprávnych jednotiek nezodpovedajú sociálne priestorovej organizácii spoločnosti.
2. Zrušiť prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, zvýšiť zodpovednosť správcov územia v mene občanov a obmedziť zložitosť rozhodovania.
3. Odstrániť fragmentáciu obcí pomocou motivačných schém, prípadne explicitnou alebo implicitnou reguláciou minimálnej veľkosti pokrytia.
4. Zavedenie účelových obcí. Vhodným kandidátom je regionálne školstvo, ktoré by bolo žiaduce odtrhnúť od politického rozhodovania. Volená školská samospráva by riešila predovšetkým odborné otázky a bol by zároveň posilnený aj dnes často absentujúci stredný manažment vo vzdelávaní.
5. Posilnenie vlastných príjmov obcí a užšie prepojenie s ich ekonomickou aktivitou. Zvážiť zavedenie dodatočného zdaňovania nad rámec štátnych daní.
6. Zvýšiť adresnosť prerozdeľovacieho mechanizmu. Kritéria nemôžu byť odtrhnuté od výšky skutočných nákladov na chod samospráv.
7. Zásadná zmena financovania sociálnych služieb. Klient a nie zariadenie by mal byť nositeľom štátneho príspevku.
8. Zavedenie modernizačného fondu na projektovej báze. Okrem finančného vyrovnania, ktoré rieši predovšetkým bežné výdavky by mal existovať ešte štátny fond na pokrytie investičných potrieb obcí.
9. Zavedenie transparentného mechanizmu na vyčíslenie dopadov presunu kompetencií. Analýza finančných dopadov by mala byť vypracovaná nezávislou inštitúciou.
10. Obmedziť nadmernú reguláciu originálnych kompetencií a zvýšiť vplyv územnej samosprávy na tvorbu legislatívy.
Zoznam opatrení je potrebné vnímať ako určenie strategického smerovania decentralizácie a nie ako manuál na konkrétne legislatívne návrhy. Sme presvedčení, že dozrel čas na širšiu verejnú diskusiu k týmto otázkam.

 
Silný región = spokojný občan