Články > Pre náročnejších > Pre fajnšmekrov > FED počúva
FED počúva
Rozhodnutia najväčších centrálnych bánk dokážu významne meniť nálady na finančných trhoch. Armáda analytikov analyzuje každé jedno slovo, ktoré je napísané v tlačovej správe alebo vyjde z úst čelných predstaviteľov FED-u. Smelo teda môžeme vyhlásiť, že trhy, akademici, firmy ale aj spotrebitelia starostlivo počúvajú, čo americká centrálna banka hovorí.
Ale platí to aj naopak. Pre moderné centrálne banky sú očakávania v ekonomike absolútne kľúčové. Riadiť ekonomiku len zo spätného zrkadla je totiž istou cestou k problémom. FED teraz prichádza so zaujímavou iniciatívou, ktorá ide nad rámec monitorovania očakávaní v ekonomike. Projekt „FED počúva“ (FED Listens) má za cieľ získať detailnú spätnú väzbu od akademikov, finančníkov, či podnikateľov. Nemajú na mysli len akýsi dotazníkový prieskum, ale otvorenú diskusiu na kľúčové témy: či je menovo-politická stratégia FED-u v poriadku, či používa najlepšie nástroje a či komunikuje efektívne?
Prvá konferencia v rámci projektu bola v júni v Chicagu a video je k dispozícii tu. Rád by som upriamil Vašu pozornosť na tri zaujímavé štúdie (inak, oplatí sa pozrieť všetky príspevky vrátane diskusií).
Eberly, Stock a Wright sa pozreli na celkový rámec menovej politiky v USA a na použité nástroje po finančnej kríze, vrátane tých neštandardných. Pomocou relatívne jednoduchého modelu skonštruovali rôzne alternatívne scenáre a skúmali, ktoré nástroje podporili návrat ekonomiky z recesie najefektívnejšie. Ukazujú, že nové nekonvenčné nástroje (forward guidance, LSAP, atď.) pomohli znížiť mieru nezamestnanosti na rovnovážnu úroveň o rok skôr. Zároveň však nie sú všeliekom, ak ekonomika narazí na nulu s krátkodobými úrokovými sadzbami (ZLB - zero lower bound). Podľa ich odhadu, sadzby FED-u mali klesnúť až na -5% počas recesie (čo samozrejme nie je možné kvôli ZLB) a nekonvenčné politiky dokázali nahradiť zníženie len zhruba o jeden percentuálny bod. Najväčšie podporné efekty pre ekonomiku vychádzajú z tých scenárov, ktoré používajú nekonvenčné nástroje agresívne a rýchlo („stronger sooner“). Program nákupu aktív teda odporúčajú spustiť hneď po dosiahnutí nuly s krátkodobými sadzbami a intenzívne. Ďalším zaujímavým výsledkom štúdie je, že ak by bola bývala štartovacia pozícia FED-u pred krízou o jeden percentuálny bod vyššia (inflačný cieľ, inflácia a nominálne úroky), návrat k normálnym hodnotám nezamestnanosti by bol býval o sedem štvrťrokov kratší.
Výrazne komplikovanejší modelový aparát predstavili Sims a Wu. Do štrukturálneho DSGE modelu zabudovali všetky tri najdôležitejšie nástroje nekonvenčnej menovej politiky: forward guidance (FWG), politiku negatívnych úrokových sadzieb (NIRP) a kvantitatívne uvoľňovanie (QE). K tomu potrebovali modelovať finančný sektor explicitne, bilanciu centrálnej banky a segmentované trhy. Veľkým plusom modelu je, že vyhodnocuje aj interakcie medzi jednotlivými politikami. Aké sú výsledky? Autori považujú za najvhodnejší nástroj kvantitatívne uvoľňovanie, ktoré podľa nich dokáže eliminovať väčšinu problémov spojených so ZLB. Nákupy aktív za 25% HDP majú v modeli efekt ako zníženie krátkodobých sadzieb o 2 percentuálne body. Negatívne sadzby v modeli majú dva protichodné efekty: prvý – podobne ako forward guidance – signalizuje, že sadzby budú nízke v budúcnosti a druhý, ktorý znižuje imanie finančného sektora a sprísňuje tak úverové podmienky. Zaujímavé je, že pri výraznom znížení sadzieb pod nulu tak model predpovedá nie stimulačný ale brzdiaci efekt. Efekty QE v modeli sa mi zdajú na prvý pohľad nadhodnotené a niektoré závery nie celkom intuitívne (exit z QE) ale inak veľmi zaujímavá štúdia.
Tretia štúdia, ktorú Vám dávam do pozornosti sa zaoberá mojou obľúbenou témou: väzbami medzi menovou politikou a finančnou stabilitou. Posledná kríza ukázala, že aj keď FED nemá finančnú stabilitu explicitne v mandáte, ignorovať finančné riziká je veľký hazard s budúcnosťou ekonomiky. Kashyap a Siegert poukazujú na to, že aj keby hrozil podobný scenár ako pred desiatimi rokmi, FED ani iná inštitúcia v USA v súčasnosti nedisponuje adekvátnymi nástrojmi na zmiernenie rizík. Našťastie, Európa je v tejto otázke ďalej a zavedenie makroprudenciálnych nástrojov môže pomôcť pri zabezpečovaní finančnej stability. Zaujímavosťou je, že Kashyap je externým členom Výboru pre finančnú stabilitu v Bank of England, ktorý má na starosti práve tieto otázky. Autori navrhujú založiť technickú poradnú komisiu pre Kongres, ktorá by preskúmala možnosti ako zaplniť túto dieru v USA.
Ale platí to aj naopak. Pre moderné centrálne banky sú očakávania v ekonomike absolútne kľúčové. Riadiť ekonomiku len zo spätného zrkadla je totiž istou cestou k problémom. FED teraz prichádza so zaujímavou iniciatívou, ktorá ide nad rámec monitorovania očakávaní v ekonomike. Projekt „FED počúva“ (FED Listens) má za cieľ získať detailnú spätnú väzbu od akademikov, finančníkov, či podnikateľov. Nemajú na mysli len akýsi dotazníkový prieskum, ale otvorenú diskusiu na kľúčové témy: či je menovo-politická stratégia FED-u v poriadku, či používa najlepšie nástroje a či komunikuje efektívne?
Prvá konferencia v rámci projektu bola v júni v Chicagu a video je k dispozícii tu. Rád by som upriamil Vašu pozornosť na tri zaujímavé štúdie (inak, oplatí sa pozrieť všetky príspevky vrátane diskusií).
Eberly, Stock a Wright sa pozreli na celkový rámec menovej politiky v USA a na použité nástroje po finančnej kríze, vrátane tých neštandardných. Pomocou relatívne jednoduchého modelu skonštruovali rôzne alternatívne scenáre a skúmali, ktoré nástroje podporili návrat ekonomiky z recesie najefektívnejšie. Ukazujú, že nové nekonvenčné nástroje (forward guidance, LSAP, atď.) pomohli znížiť mieru nezamestnanosti na rovnovážnu úroveň o rok skôr. Zároveň však nie sú všeliekom, ak ekonomika narazí na nulu s krátkodobými úrokovými sadzbami (ZLB - zero lower bound). Podľa ich odhadu, sadzby FED-u mali klesnúť až na -5% počas recesie (čo samozrejme nie je možné kvôli ZLB) a nekonvenčné politiky dokázali nahradiť zníženie len zhruba o jeden percentuálny bod. Najväčšie podporné efekty pre ekonomiku vychádzajú z tých scenárov, ktoré používajú nekonvenčné nástroje agresívne a rýchlo („stronger sooner“). Program nákupu aktív teda odporúčajú spustiť hneď po dosiahnutí nuly s krátkodobými sadzbami a intenzívne. Ďalším zaujímavým výsledkom štúdie je, že ak by bola bývala štartovacia pozícia FED-u pred krízou o jeden percentuálny bod vyššia (inflačný cieľ, inflácia a nominálne úroky), návrat k normálnym hodnotám nezamestnanosti by bol býval o sedem štvrťrokov kratší.
Výrazne komplikovanejší modelový aparát predstavili Sims a Wu. Do štrukturálneho DSGE modelu zabudovali všetky tri najdôležitejšie nástroje nekonvenčnej menovej politiky: forward guidance (FWG), politiku negatívnych úrokových sadzieb (NIRP) a kvantitatívne uvoľňovanie (QE). K tomu potrebovali modelovať finančný sektor explicitne, bilanciu centrálnej banky a segmentované trhy. Veľkým plusom modelu je, že vyhodnocuje aj interakcie medzi jednotlivými politikami. Aké sú výsledky? Autori považujú za najvhodnejší nástroj kvantitatívne uvoľňovanie, ktoré podľa nich dokáže eliminovať väčšinu problémov spojených so ZLB. Nákupy aktív za 25% HDP majú v modeli efekt ako zníženie krátkodobých sadzieb o 2 percentuálne body. Negatívne sadzby v modeli majú dva protichodné efekty: prvý – podobne ako forward guidance – signalizuje, že sadzby budú nízke v budúcnosti a druhý, ktorý znižuje imanie finančného sektora a sprísňuje tak úverové podmienky. Zaujímavé je, že pri výraznom znížení sadzieb pod nulu tak model predpovedá nie stimulačný ale brzdiaci efekt. Efekty QE v modeli sa mi zdajú na prvý pohľad nadhodnotené a niektoré závery nie celkom intuitívne (exit z QE) ale inak veľmi zaujímavá štúdia.
Tretia štúdia, ktorú Vám dávam do pozornosti sa zaoberá mojou obľúbenou témou: väzbami medzi menovou politikou a finančnou stabilitou. Posledná kríza ukázala, že aj keď FED nemá finančnú stabilitu explicitne v mandáte, ignorovať finančné riziká je veľký hazard s budúcnosťou ekonomiky. Kashyap a Siegert poukazujú na to, že aj keby hrozil podobný scenár ako pred desiatimi rokmi, FED ani iná inštitúcia v USA v súčasnosti nedisponuje adekvátnymi nástrojmi na zmiernenie rizík. Našťastie, Európa je v tejto otázke ďalej a zavedenie makroprudenciálnych nástrojov môže pomôcť pri zabezpečovaní finančnej stability. Zaujímavosťou je, že Kashyap je externým členom Výboru pre finančnú stabilitu v Bank of England, ktorý má na starosti práve tieto otázky. Autori navrhujú založiť technickú poradnú komisiu pre Kongres, ktorá by preskúmala možnosti ako zaplniť túto dieru v USA.